História a archeologický význam
Kostol Narodenia Panny Márie v Socovciach má bohatú históriu, ktorá siaha do polovice 13. storočia. Založenie kostola sa pripisuje Budimírovi z Diviak podľa listiny z roku 1258, no odborníci predpokladajú, že mohol existovať už pred rokom 1240. Kostol patril medzi najvýznamnejšie stavby v regióne a podľa E. Mályusza bol možno prvým kresťanským chrámom v Turci.
Lokalita, kde sa kostol nachádza, má mimoriadny historický význam. Podľa Š. Janšáka tvorilo výšinné opevnené sídlisko Stráža 13 „nádvorí“, pričom kostol s cintorínom sa nachádza na juvýchodnom okraji 11. „nádvoria“. Archeologické nálezy, vrátane mincí rímskych cisárov Claudia I. (41-54), Valeriána I. (253-260) a Galliene (253-268), ako aj stredoveké keramiky, naznačujú, že táto poloha bola obývaná už v rímskej dobe a neskôr využívaná aj v stredoveku.
Socovce sa nachádzajú v srdci Turčianskej kotliny, na pravom brehu rieky Turiec, len 20 km južne od Martina. Kostol je situovaný na plošine na severnom svahu vrchu Stráža (543 m.n.m.), plošina (160 ha), ktorá bola kedysi súčasťou rozsiahleho opevneného sídliska z doby halšatskej a laténskej. Archeologické nálezy, vrátane rímskych mincí a stredovekej keramiky, naznačujú, že táto oblasť bola obývaná počas rôznych historických období.
Obec Socovce vznikla pravdepodobne už v 11. storočí a jej názov sa odvodzuje od mena pôvodného vlastníka majetku – istého Socu. V stredoveku bola osada dôležitým bodom na spojnici obchodných ciest medzi Ponitrím a Považím. Hoci koncom 13. storočia, resp. začiatkom 14. storočia, význam Socoviec poklesol v dôsledku presunu hlavných ciest do severnejších Príboviec, obec zohrala kľúčovú úlohu v histórii regiónu. Pri kostole sa dokonca nachádzalo najstaršie písomne doložené trhové miesto v Turci.
Stavebný vývoj a architektúra
Na výstavbe kostola sa podieľal kamenár Chtepan, ktorého synovia získali v roku 1258 odmenu vo forme štyroch popluží zo zeme Sochouch. Kostol prešiel viacerými stavebnými úpravami. Južná bočná loď bola pristavaná začiatkom 16. storočia, zatiaľ čo južná predsieň pochádza z 18. storočia. Klenba hlavnej lode bola dokončená koncom 18. storočia.
Architektúra kostola je impozantná. Dvojloďová stavba má polygonálne zakončenie presbytéria, ktoré zdobí krížová rebrová klenba. Pruská klenba dominuje hlavnej lodi, zatiaľ, čo sakristia je zaklenutá valenou klenbou. Fasádu spevňujú oporné piliere a na južnej strane je viditeľný fragment fresky z 15. storočia, ktorý zobrazuje svätého Krištofa nesúceho malého Ježiša.
Interiér a umelecké poklady
Hlavný oltár Panny Márie je skvostom neskorobarokového umenia. Dominantou je neskorogotická socha Panny Márie z obdobia okolo roku 1500, obklopená sochami svätej Anny a svätého Joachima. Oltár zdobia točené stĺpy a rokokové detaily. V nadstavci oltára nájdete obraz svätého Jána Nepomuckého a po stranách sochy svätého Roha, patróna pastierov, a svätého Floriána, patróna požiarnikov.
Drevený organový chór, vstavaný na západnej strane lode, dodáva interiéru jedinečný charakter. Dochované gotické okná v presbytériu a ďalšie umelecké detaily robia z tohto kostola významnú pamiatku gotického a barokového obdobia.
Fotografie: Mário Veverka, Ján Farský
Text: faj
Zdroj: Webová stránka obce Socovce, RNDr. Mgr. M. Samuel, PhDr. H. Žažová, PhD. (Výsledky archeologického a archívneho výskumu)
Slovak 
English 
German 
Polish 
Hungarian 
