Obec, nachádzajúca sa vo východnej časti Turčianskej kotliny, vznikla spojením dvoch pôvodných obcí – Belá a Dulice. Hoci je prvá písomná zmienka až z roku 1282, je obec staršou osadou a v intraviláne sa nachádzalo sídlisko z 10. a 11. storočia. Obec je pomenovaná podľa rovnomenného potoka a svoj topografický charakter, v smere východ – západ, pozdĺž potoka, dostala už pri svojom vzniku. Z pamiatok sa tu nachádza aj gotický, rímskokatolícky kostol Božieho tela. Jedná sa o jednoloďovú stavbu, postavenú niekedy v poslednej tretine13. – začiatkom 14. storočia, s pravouhlým zakončením presbytéria a prestavanou vežou. Súčasnú dispozíciu získal kostol až v 17. storočí, keď patril evanjelikom. Z tohto obdobia je aj renesančný, pôvodne protestantský oltár. V 17.storočí bola tiež pristavená veža a ochranný múr okolo kostola. Kostol evanjelikom slúžil do roku 1709, v polovici 18. storočia bol strop lode nahradený barokovou klenbou a v polovici 19. storočia dostala novú strechu veža. V 20. storočí boli opravované fasády stavby a roku 2012 bol objavený gotický portál v južnej stene.
Zdroj: Webové stránky obce, Internet.