Priestor tak dostávajú aj nenápadné témy miznúce často pod vrstvou veľkých dejín, folklórnych mýtov či kultov osobností. Stávajú sa súčasťou nových fiktívnych muzeálnych expozícií v prostredí galérie, ťažiacich nielen z miestnych archívov, ale aj príbehov, na prvý pohľad banálnych vecí, ktoré nás dennodenne obklopujú. Múzeum uprostred galerijného priestoru nechápeme ako naplnenie zámerov etnografického, antropologického či umelecko-historického bádania. Ide predovšetkým o využívanie a reflexiu stratégií múzeí a galérií autormi a autorkami, ktorí pre jednotlivé artefakty vytvárajú nové prostredia a interpretácie. Tradičné rozdelenie rolí kurátora/kurátorky a umelkyne/umelca sa v prípade tvorby múzea ako média stáva nejasným a umiestnenie obrazu na stenu rovnako dôležitým gestom ako autorské gesto na obraze.

Výstava autorských konceptov v podobe vysunutých muzeálnych expozícií, slobodných ostrovov, nezávislých výstavných priestorov sa prirodzene pohráva aj s kúzlom mystifikácie, momentom prekvapenia či humoru. Pracuje so špekulatívnymi verziami múzeí za účelom skúmania efektov obsiahnutých v samotnej architektúre múzea: skle, dioráme, vitríne alebo podstavci. Rozpráva o ich vplyve, moci či spektakulárnom význame.