Zimný výstup z Vrícka na Kľak – článok

Text a fotografie: Ján Farský

Skalnatý Kľak je so svojou výškou 1 351,6 metrov nad morom najvyšším vrchom južnej časti Lúčanskej Malej Fatry. Mohutné rozoklané dolomitové bralo sa osamelo týči nad krajinou. Charakteristická silueta je dobre viditeľná z veľkej diaľky. Z jeho vrcholu je vynikajúci kruhový výhľad do širokánskeho okolia. Kľak sa nachádza v centre rovnomennej národnej prírodnej rezervácie. Predmetom ochrany je jeho vrcholová časť s cennými skalnými a rastlinnými spoločenstvami.

Z Turca je pre výstup na tento vrch východiskovým bodom Vrícko. Rázovitá obec vznikla koncom 14. storočia v kotline potoka Vríca. Patrila jezuitom. Prvá známa písomná zmienka je z roku 1505. Obyvatelia sa v minulosti živili najmä drevorubačstvom, chovom dobytka a tkáčstvom. Obec si dodnes zachovala svojráznu podhorskú atmosféru. Aj keď sú dnes už zimy chudobnejšie na sneh ako kedysi, ešte stále ho je tu viac ako hocikde inde v Turci.

V hore
V hore

Na Kľak vedie priamo z obce zelená turistická značka. Najprv kráčame lesom po zasneženej zvážnici. Cestu nám spestrujú pohľady na ľadové ozdoby namrznuté okolo balvanov v potoku. No sneh a mráz „predizajnovali“  aj stromy v hore. Ich tmavé kmene ozdobili bielym pásom od spodku až po bielou krajkou obalené koruny. Po nie veľmi náročnej túry prichádzame na miesto s názvom Bak. Je to rázcestie turistických chodníkov. Zelená značka vedie priamo na Kľak. Po žltej by sme sa dostali do Vríčanského sedla k červeno značenej magistrále, ktorá vedie celým hrebeňom Malej Fatry.

My sa vydávame hore po zelenej značke. Podľa údajov na smerovníku by nám to na Kľak malo trvať dve hodiny aj 5 minút. Ešte predtým by sme sa mali po 50 minútach dostať ku Kľackému vodopádu. A ozaj. Približne po hodine stúpania nahor po zvážnici, prichádzame k vodopádu. Nebyť značiek na strome pri ceste, ľahko by sme ho prehliadli. Je ukrytý v rokline naľavo od cesty vo výške 990 m n. m. Tridsať metrový vodopád je národnou prírodnou pamiatkou. Pripíname si „mačky“, pretože dostať sa k nemu až dole po strmom svahu je trochu nebezpečné. Ale keď sme už pod vodopádom, radujeme sa z divadla, ktoré nám pripravil. Mráz vytvoril z cencúľov množstvo závesov visiacich zo skál. Padajúca voda mrzla a vytvarovala sa aj do mnohých ľadových čipiek a rôznych poetických útvarov.

Od vodopádu sa vraciame na zvážnicu a kráčame po nej ešte niekoľko minút. Potom ju opúšťame, odbočujeme doľava a postupujeme ďalej  po mierne prešľapanom chodníku. Snehu je tak akurát, takže to zvládame celkom dobre. Z lesa vychádzame na otvorené priestranstvo. Slnko sa trbliece na panenskom snehu. Ten obalil aj koruny stromov. Majstrovské dielo zimnej idyly dovŕšila inoväť. Kráčame ako v rozprávke. Scenérie sa postupne menia, ale krása zimnej prírody nás udivuje a sprevádza až  na vrchol Kľaku.

Máme šťastie, lebo sme si na túru vybrali ideálne počasie. Na vrchole, kde obyčajne dujú vetry, vládlo bezvetrie. Tak sme si mohli nerušene vychutnávať výhľady na krajinu. Teda trochu nás rušilo množstvo turistov, ktorí sem vystúpili prevažne z Fačkovského sedla. Ale čo už. Kľak je nádherný vrch a obľúbený turistický cieľ. A výhľady na Malú Fatru, Rajeckú dolinu, Turčiansku kotlinu a ďalšie územie naozaj stoja za to.

Na vrchole bolo rušno
Na vrchole bolo rušno
sk_SKSlovak

Divadelné prechádzky mestom Martin – Objavte divadelnú históriu interaktívne

Noc divadiel Martin

Otvorenie Ferraty HZS Martinské hole