Malá obec ležiaca v rovinatom strede Turčianskej kotliny ponúka návštevníkovi na obdiv hneď dve perly. Výnimočnú prírodnú pamiatku i unikátnu historickú pamiatku.
Priamo na južnom okraji obce sa nachádza magické jazierko – najvýznamnejšie prameniskové jazierko na Slovensku. Je sýtené podzemnými vodami rieky Turiec. Na jeho brehoch rastú slatinné porasty – ostrice, trstina, jelše, vŕby. Od roku 1975 je táto lokalita chráneným územím.
V centre obce stojí kamenný rímskokatolícky kostol svätej Barbory zo začiatku 15. storočia. Je to jednoduchá jednoloďová stavba s polkruhovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty. Podľa niektorých odborníkov by kostol mohol byť postavený už koncom 13. storočia.
Presbytérium je zaklenuté šesťdielnou gotickou rebrovou klenbou. Vznik krovu kostola bol dendrochronologicky určený do rokov 1507-1508. Má ísť o najstarší zachovaný krov v regióne Turiec. Neveľký chrám sa preslávil predovšetkým vďaka neskorogotickému krídlovému oltáru sv. Anny Samotretej a sv. Barbory z roku 1517. Vznikol skombinovaním drevených plastík domácej produkcie a tabuľových malieb viacerých autorov z nemeckého Podunajska. Sochy a reliéf vynikajú majstrovským rezbárskym umením. Žiaľ došlo k odcudzeniu drevenej plastiky sv. Anny s dieťaťom v náručí sv. Márie a dvoch sošiek z krídlového oltára. V interiéri boli odkryté ranorenesančné nástenné maľby z prvej polovice 16. storočia. Na stenách boli objavené a prezentované aj nápisy a kresby z obdobia novoveku.
V roku 1517 bol kostolík prestavaný. Ďalšia úprava sa uskutočnila okolo roku 1730, kedy bola do priestoru lode umiestnená drevená empora, rozširujúca kapacitu kostolíka. Kostolík sa zachoval v prakticky pôvodnej podobe bez neskorších stavebných zásahov. Na južnej stene lode a svätyni sa zachovali neskorogotické dvojdielne okná s kružbou. Kostol svätej Barbory je Národnou kultúrnou pamiatkou.
Fotografie Mário Veverka
Text: faj
Zdroj Internet