Kostol založil podľa listiny z roku 1258 Budimír z Diviak, no pravdepodobne stál už pred rokom 1240. Kostol, ktorého patrocínium dalo nadlho názov jednej z častí Socoviec (Svätá Mara), už v minulosti pokladali viacerí autori za jeden z najstarších v regióne. E. Mályusz ho dokonca považoval za prvý kresťanský chrám v Turci.
Socovce ležia uprostred Turčianskej kotliny, na pravom brehu rieky Turiec, necelých 20 km južne od Martina. Rímskokatolícky kostol Narodenia Panny Márie stojí nad severozápadným okrajom obce, na menšej plošine severného svahu kopca Stráža (534 m n. m.), dominujúceho širokému okoliu. Plošina tvorí okraj rozsiahleho (160 ha) výšinného opevneného sídliska z doby halštatskej a laténskej. Podľa Š. Janšáka hradisko pozostávalo z postupne vybudovaných 13 „nádvorí“, pričom kostol s cintorínom sa nachádza na juhovýchodnom okraji 11. „nádvoria“ Je možné, že vŕšok Stráža bola osídlená aj v dobe rímskej, staršie nálezy mincí cisárov Claudia I. (41–54), Valeriána I. (253–260), Galliena (253–268) Nález niekoľkých črepov stredovekej keramiky naznačuje isté využitie polohy Stráža aj v tomto období. Vznik obce sa väčšinou kladie už do 11. storočia, pričom jej názov je odvodzovaný od mena posesora týchto majetkov – istého Socu. Význam obce v období raného stredoveku zvyšovala jej poloha na spojnici dvoch dôležitých komunikácií vedúcich z Ponitria na Považie. Koncom 13. storočia, resp. začiatkom 14. storočia, však nastal odklon ciest – namiesto prechodu cez rieku Turiec pri Socovciach sa začal využívať brod v severnejšie položených Príbovciach, čím postupne klesal aj význam osady. Na dôležitosť osady v spomínanom období poukazuje aj najstaršie písomne doložené trhové miesto v Turci, nachádzajúce sa práve pri kostole.
Na jeho stavbe pracoval kamenár Chtepan, ktorého synovia dostali v spomínanom roku štyri poplužia zo zeme Sochouch. Južná bočná loď bola pristavená začiatkom 16. storočia, južná predsieň je z 18. storočia. Klenba lode pochádza z konca 18. storočia.
Kostol je dvojloďový s polygonálnym (mnohouholným) zakončením presbytéria (zvýšené priestranstvo pri oltári pre kňaza a miništrantov), ktoré má krížovú rebrovú klenbu. V hlavnej lodi je pruská klenba. Prístavba bočnej lode je zaklenutá krížovou rebrovou klenbou, sakristia valenou.
Drevený organový chór je vstavaný na západnej strane lode. Fasáda kostola je spevnená opornými piliermi. V presbytériu sú dochované pôvodné gotické okná. Na južnej fasáde je viditeľný fragment nástennej maľby z 15. storočia predstavujúci svätého Krištofa, ktorý nesie na ramenách malého Ježiša. Hlavný oltár Panny Márie je neskorobarokový, pochádza až z 18. storočia. Dominuje v ňom neskorogotická socha Panny Márie z čias okolo roku 1500. Na bohato zdobenej rokokovej oltárnej doske je jednoduchá oltárna architektúra s točenými stĺpmi. Po stranách Madony sa nachádzajú neskorobarokové sochy svätej Anny a svätého Joachima, rodičov Panny Márie. V nadstavci je obraz svätého Jána Nepomuckého a na bokoch sochy svätého Roha, patróna pastierov a svätého Floriána, patróna požiarnikov, ktoré tiež pochádzajú z 18. storočia.
Fotografie Mário Veverka, Ján Farský
Text: faj
Zdroj web obce Socovce, RNDr. Mgr. M. Samuel, PhDr. H. Žažová, PhD. (Výsledky archeologického a archívneho výskumu)
Slovak 
English 
German 
Polish 
Hungarian 
