• Slovenčina
  • Angličtina
Národný cintorín

SPRIEVODCA PAMIATKAMI MARTINA

Národná kultúrna pamiatka: Pamätný cintorín – Národný cintorín.  Areál je prístupný verejnosti.

Široká verejnosť si s mestom Martin určite už automaticky spája Národný cintorín. Toto pietne miesto vzbudzuje úctu nielen tým, že tu odpočívajú významné osobnosti, ale  aj svojím stvárnením.

Tento pôvodne mestský cintorín sa nachádza neďaleko centra v svahovitom teréne. Vytvorili ho v roku 1780 na základe nariadenia panovníčky Márie Terézia, že zo zdravotných a hygienických dôvodov sa nesmie pochovávať v intraviláne mesta. Slúžil občanom katolíckeho a evanjelického vyznania. Židovský cintorín bol samostatne umiestnený v jeho susedstve.

Vzhľad cintorína sa postupne vyvíjal. Prvýkrát bola jeho plocha rozširovaná v roku 1879, definitívny trojuholníkový pôdorys nadobudol v roku 1909. Oplotenie začali budovať v roku 1860 a podľa potreby ho niekoľkokrát renovovali. Na východnej strane hneď za oplotením vznikol pomerne rozľahlý nový mestský cintorín, ktorý je už temer zaplnený. Najnovšie sa pochováva v mestskej časti Kolónia Hviezda.

Hneď pri vzniku Matice slovenskej v roku 1863 jej predstavitelia prišli s myšlienkou, aby sa zaslúžilé osobnosti slovenského národa pochovávali na jednom mieste a vytvoril sa tak národný panteón. Zhodou okolností prvým, pri kom sa to uplatnilo, bol o tri roky neskôr (1866), keď zomrel matičný podpredseda Karol Kuzmány. Mal okázalý, temer až manifestačný pohreb. Reč pri jeho ukladaní do hrobu mal spisovateľ Ján Kalinčiak a on bol druhým, kto v roku 1871 pribudol do panteónu.

Veľa Martinčanov na prelome 19. a 20. storočia sa zaslúžilo o národ, a tak bolo prirodzené, že spočinuli na tomto mieste. Priam s masovou účasťou vyprevadili na poslednej ceste v roku 1916martinského občana Svetzára Hurbana Vajanského, ktorý bol vtedy obrovskou autoritou v národnom hnutí.  Neskôr na Národnom cintoríne boli pochovaní dejatelia,ktorí sem boli prevezení z iných miest.Napríklad v roku 1928 z Chorvátska priviezli Martina Kukučína. V roku 1940 exhumovali a manifestačne previezli na Národný cintorín zo Zlatých Moraviec telesné ostatky štúrovského básnika Janka Kráľa – hoci sú pochybnosti, či exhumácia zo spoločného hrobu bola presná. Po roku 1989 boli privezené z exilu ostatky aj iných osobností, ktoré boli dovtedy odmietané z politických dôvodov: Jozef Cíger Hronský (spisovateľ a správca Matice slovenskej), Milan Hodža (predseda vlády ČSR) a iní.

Primerane svojmu významu je Národný cintorín pozoruhodný aj po architektonickej stránke. Nachádzajú sa tu pozoruhodné náhrobníky vytvorené známymi umelcami. Andrejovi Kmeťovi vytvoril návrh Blažej Bulla, S. H. Vajanskému navrhol veľkú úpravu hrobu Dušan Jurkovič, mnohým osobnostiam navrhol náhrobníky Fraňo Štefunko, možno ešte spomenúť akademického sochára Tibora Bártfaya, no známych výtvarníkov by sa dalo menovať podstatne viac.

Prvý cintorínsky poriadok bol vypracovaný v roku 1877, ktorý vyžadoval istý systém v pochovávaní a dodržiavanie vzhľadu. (Kvôli prehľadnosti pre návštevníkov je v súčasnosti podelený na päť sektorov A – F.) V cintorínskom poriadku z roku 1945 sa už uprednostňuje  verejný záujem a v rámci toho boli premiestnené hroby občanov z popredia cintorína. V roku 1967 bol národný cintorín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku. Správou národného cintorína bola poverená Matica slovenská, po roku 2000 istý čas to mali v kompetencii mesto Martin a dosť nezvyčajne Slovenská národná knižnica; v súčasnosti je to len Mesto Martin. O pochovávaní osobností rozhoduje komisia.

Prechádzka na tomto mieste je veľmi siným zážitkom. Množstvo stromov, ktoré sa tu nachádza, vytvára mimoriadne dobrý dojem. Šumením lístia v ich korunách sa nám možno prihovárajú tu odpočívajúci velikáni nášho národa.

 

Galéria fotiek:

Galéria historických fotiek:

kontakt

Oblastná organizácia cestovného ruchu Turiec
Námestie S. H. Vajanského 1
036 49  Martin

Tel.: +421 915 551 377

Web: www.turiec.org

Email: kancelaria@turiec.org