Národná kultúrna pamiatka: Pamätný cintorín – Národný cintorín.
Národný cintorín je miestom, ktoré sa stalo symbolom mesta Martin. Toto pietne miesto vzbuduje úctu nielen tým, že tu odpočívajú významné osobnosti slovenských dejín, ale aj svojím architektonickým stvárnením. Areál je prístupný verejnosti.
História a pôvod cintorína
Cintorín vznikol v roku 1780 na nariadenie panovníčky Márie Terézie. Bolo rozhodnuté, že zo zdravotných a hygienických dôvodov sa nesmie pochovávať v meste, a tak bol cintorín založený na okraji mesta Martin. Slúžil obyvateľom katolíckeho a evanjelického vierovyznania, zatiaľ čo židovský cintorín bol umiestnený v jeho susedstve.
V roku 1863 sa z iniciatívy Matice slovenskej zrodila myšlienka vytvoriť tu národný panteón pre zaslúžilé osobnosti slovenského národa. Prvým, kto bol takto pochovaný, bol matičný podpredseda Karol Kuzmány (1866), ktorého pohreb mal manifestačný charakter. Tento čin sa stal predzvesťou tradície, že významné osobnosti Slovenska nájdu svoj posledný odpočinok práve na Národnom cintoríne. Druhým, kto bol pochovaný, bol Ján Kalinčiak (1871).
Vývoj cintorína
Cintorín sa v priebehu rokov rozširoval. Prvýkrát sa jeho plocha zväčšila v roku 1879 a svoj definitívny trojuholníkový pôdorys nadobudol v roku 1909. Oplotenie bolo vybudované v roku 1860 a neskôr niekoľkokrát renovované. Východne od cintorína bol neskôr vybudovaný nový mestský cintorín, ktorý je už takmer zaplnený. Najnovšie pohreby prebiehajú v mestskej časti Kolónia Hviezda.
Panteón slovenských dejateľov
Na prelome 19. a 20. storočia pribudlo na cintorín viacero významných osobností slovenského národa, medzi nimi aj Svetozár Hurban Vajanský, ktorého pohreb sprevádzala masová účasť verejnosti. Okrem pôvodne pochovaných osobností tu boli neskôr premiestnení aj ďalší dejatelia, ako Martin Kukučín (1928 z Chorvátska), či Janko Kráľ (1940 zo Zlatých Moraviec). Po roku 1989 pribudli na Národný cintorín aj osobnosti, ktorých odkaz bol dovtedy z politických dôvodov potláčaný, napríklad Jozef Cíger Hronský (spisovateľ a správca Matice slovenskej) či Milan Hodža (predseda vlády ČSR) a iní.
Architektonické hodnoty a umelecké náhrobky
Národný cintorín je pozoruhodný nielen historicky, ale aj po architektonickej stránke. Nádherné náhroníky, ktoré navrhli známi umelci Blažej Bulla (pre Andreja Kmeťa), Dušan Jurkovič (pre S. H. Vajanského), mnohým osobnostiam navrhol Fraňo Štefunko a akademický sochár Tibor Bártfay, vytvárajú jedinečnú atmosféru. Tieto umelecké diela dodávajú cintorínu charakter pamiatky hodnej národného významu.
Organizácia a správa cintorína
Prvý cintorínsky poriadok bol zavedený v roku 1877, aby sa zabezpečil poriadok a systém v pochovávaní. V roku 1945 bol cintorín reorganizovaný a uprednostnil sa verejný záujem – hroby boli premiestnené na účelné miesta. V roku 1967 bol Národný cintorín vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku, pričom jeho správu prebrala Matica slovenská. V súčasti patrí do kompetencie mesta Martin (po roku 2000), pričom o pochovávaní osobností rozhoduje komisia.
Silný zážitok pre návštevníkov
Prechádzka Národným cintorínom je zážitkom plným úcty a úvah nad históriou. Miesto je upravené do sektory A – F pre lepšiu orientáciu. V tieni stromov a za šumenia listov môže návštevník nadobudnúť pocit, akoby sa mu prihovárali veľké osobnosti našej histórie, ktoré tu odpočívajú.
Slovak 
English 
German 
Polish 
Hungarian 
