Historická budova Slovenského národného múzea v Martine – architektonická perla na pozadí každodenného ruchu
Ak by sa obyvatelia Martina na chvíľu zastavili a pozreli okolo seba, určite by si všimli jednu z najkrajších budov v meste – možno že aj najkrajšou – historickú budovu Slovenského národného múzea. Táto architektonická perla, napriek tomu, že dnes trochu zaniká na rušnej križovatke, vyniká svojím monumentálnym štýlom a precíznou výzdobou. Najlepší výhľad na ňu sa naskytá z hlavného schodiska pošty, odkiaľ si môžete naplno vychutnať jej krásu.
Na prvý pohľad budova zaujme svojím paradoxom: hoci je pomerne malá, pôsobí monumentálne a reprezentatívne. Postavená bola v roko 1906 – 1907 podľa návrhu mladého budapeštianskeho architekta Milana Michala Harminca pre potreby Slovensého národného múzea, pričom stojí v blízkosti „staršieho brata“ – Národného domu, kde sa na konci 19. storočia stretávala slovenská inteligencia. Práve v tomto prostredí sa usilovali o udržanie kultúrneho života a národného povedomia. Prvé zbierky, ktoré múzeum uchovávalo, vytovrila Muzeálna slovenská spoločnosť, založená v roku 1893. Iniciátorom založenia múzea bol kňaz a národovec Andrej Kmeť, ktorý však, žiaľ, zomrel ešte pred slávnostným otvorením novej budovy v roku 1908.
Investorom bola Muzeálna slovenská spoločnosť, ktorá v auguste 1905 odhlasovala, vyhodnotila situáciu takto: „…poneváč vidí nutnú potrebu primeraných miestností, i keď celý potrebný stavebný kapitál není ešte pohromade, návrh prijíma a spoliehajúc sa na pomoc Božiu a počítajúc na výdatnú obetavosť slovenského obecenstva, poveruje správu a výbor s najbližšou jarou pustiť sa do stavby muzeálnej budovy.“ Úžasné je, že budovu postavili už za dva roky, čo je dôkazom pracovitého a odhodlaného ducha predchádzajúcich generácií.
Budova sa snaží vyrovnať svojím dojmom iným veľkým európskym národným múzeám, preto sú na nej uplatnené klasicistické postupy s výraznými prvkami pripomínajúcimi antiku. Výnimočná je aj tým, že jej exteriér ani interiér neprešli za viac než sto rokov takmer žiadnymi zmenami, čím si zachovala svoj autentický ráz.
V čase svojho vzniku bola situovaná do nezastavaného priestoru mesta – nové ulice Turčianskeho Sv. Martina sa začínali len pomaly črtať. Preto sa hlavná južná fasáda budovy nádherne vynímala. V súčasnosti dominuje hlavne západná fasáda s harmonicky rozloženými symetrickými plochami. Zovňajšok budovy je doslova preplnený ozdobnými prvkami, ktoré ale v konečnom súčte vyznievajú v estetickom súlade. Rovnako aj vo vnútri návštevníka prekvapí veľmi pekná výzdoba. Atmosféru celého interiéru určuje veľkorysá vstupná hala a reprezentačné schodisko. Treba však dodať, že aj keď budova pôsobí starobylo, staviteľ v čase výstavby uplatnili vtedy nové moderné postupy – napríklad pri zhotovovaní stropov bol použitý železobetonový systém.
Už pri kladení základného kameňa múzea Andrej Kmeť v slávnostnom príhovore naznačil, že budova bude asi veľmi rýchlo priestorovo nedostatočná pre potreby národného múzea. Mal pravdu. V roku 1938 ju nahradila iná novopostavená budova v Martine.
Vo vyše storočnej histórii budovy sa pri jej využívaní vystriedali aj rozmanití podnájomníci (zvlášť po druhej svetovej vojne): napríklad prechodne ju využívala armáda, sídlil v nej okresný dom osvety, priestory využívala okresná knižnica, slúžila ako ľudová škola umenia. No predsa sa len vrátila k napĺňaniu múzejného poslania.
V súčasnosti sa v budove nachádzajú trvalé expozície Kmetianum, venovaná práci Andreja Kmeťa a expozícia Príroda Turca. Je súčasťou Slovenského národného múzea v Martine a nachádza sa tu Oddelenie prírodovedných zbierok Múzeí v Martine.
Text: PhDr. Milan Gonda
Aktuálne fotografie pamiatok daroval Mgr. Ján Farský
Historické fotografie poskytol Ing. Vladimír Bullo
Slovak 
English 
German 
Polish 
Hungarian 
