• Slovenčina
  • Angličtina
Kostol svätého Martina

SPRIEVODCA PAMIATKAMI MARTINA

Národná kultúrna pamiatka: Kostol s areálom. Budova je prístupná verejnosti v obmedzenom rozsahu.

Vytrvalý súpútnik nášho mesta, ktorý si toho určite veľa pamätá, no rozpráva o tom len málo. Niečo sa však dá dozvedieť sprostredkovane z archeologických výskumov, niečo sa zachovalo v dokumentoch. Napriek všetkému, čím prešiel a čo si pretrpel, je najbohatšou pamiatkou v meste – čo sa týka , ale aj vnútornej výzdoby.

Na mieste súčasného kostola stála rotunda z 12. alebo 13. storočia, jej základy sa čiastočne strácajú pod kostolom. Ešte staršie ako kaplnka je ranostredoveké pohrebisko. Kostol bol postavený asi okolo roku 1255.Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1315. Najskôr bol  jednoloďový s gotickými klenbami.Klenby s rebrami upútajú pozornosť svojou starobylosťou a vo svojej “jednoduchosti“ pôsobia veľmi esteticky. Reliéf Baránok boží jediný gotický sochársky prvok v klenbe. Ku kostolu boli postupne pristavené dve kaplnky: Jahodnícka a Priekopská. Arkádovú predsieň zrealizovali v roku 1642. Po roku 1900 šindľovú strechu na kostole a na veži nahradili plechovou, pričom odstránili štyri vežičky na nárožiach strechy veže. Teraz má od roku 1982 strechu pokrytú medeným plechom.Fasády kostola sú nezdobené. Hmota budovy je členitá, doplnená opornými piliermi. Pôvodný oltár (údajne veľmi pekný) zhorel v roku 1871, spôsobil to neopatrný kostolník. Súčasný oltár bol zhotovený podľa návrhu L. Záborského.Mobiliár kostola je z roku 1974.

Postihli ho viaceré pohromy 1433 mesto a kostol vyplienili husitské vojská. O 10 rokov neskôr utrpel zemetrasením.Požiarov kostola bolo asi viac, doložené sú z rokov 1718, ďalej 1843 a 1881.

Po roku 1500 dostal šľachtický rod Révaiovcov patronát nad kostolom. Keď prestúpili na evanjelickú vieru, stal sa aj kostol evanjelickým. Asi po sto rokoch prestúpili Révaiovci opäť na katolícku vieru a počas nepokojného 17. storočia zmena konfesie sa udiala ešte niekoľkokrát. Ustálilo sa to až v roku 1710 a odvtedy je kostol len katolícky.

V roku 1871 boli náhodne objavené stredoveké fresky na stenách svätyne. Odhaduje sa, že vznikli v polovici 14. storočia. V roku 1908 boli dosť necitlivo reštaurované a domaľované. Napravili to až pri ďalšom reštaurovaní v roku 1953. Na východnej fasáde sa v roku 1982 našla veľkorozmerná maľba sv. Krištofa, ktorá bola veľmi poškodená, preto bola len zdokumentovaná a znovu zatretá.

V roku 1921 bola doplnená výzdoba interiéru maľbami v štýle katolíckej moderny, ktoré mali snahu pripodobniť sa stredovekej maľbe. V roku 1966 boli do okien vložené abstraktné vitráže podľa návrhu Ladislava Záborského: znázorňujú Milosť, Modlitbu, Hriech, Odpustenie, Krv Kristovu. Interiér zdobia aj ďalšie umelecké diela z nedávnej minulosti: obraz Panny Márie pomocnice od Martina Benku (jej plášť je zdobený ľudovou ornamentikou) a reliéfy krížovej cesty od Fraňa Štefunka.

Do areálu kostola patrí murovaná baroková zvonica, ktorá nahradila zničenú drevenú pri požiari v roku 1718. Vo zvonici sú umiestnené štyri zvony. Tri sú náhradou z roku 1926 za zrekvírované zvony počas prvej svetovej vojny.Okolo kostola je záhrada so stromami uzavretá kovovým plotom na nízkom múriku z roku 1930. Pri kostole stála baroková fara, nahradila ju nová z roku 1976 a tiež pri kostole bola katolícka škola, ktorá bola  v 70. rokoch 20. storočia zbúraná.

Zaniknutý príkostolný cintorín bol archeologický preskúmaný v roku 1942. Najstaršie hroby sú z 11. storčia. Pochovávalo sa etážovým spôsobom, hroby sa navrstvovali až do roku 1780. V najstarších hroboch sa nachádzali bronzové náušnice, strieborné prstene, zaujímavý nález boli dve strieborné mince kráľa Kolomana z prelomu 1. a 12. storočia.

Chránené ako samostatné kultúrne pamiatky sú tietoobjekty: rokokový bočný oltár sv. Jakuba z roku 1767, bočný oltár Panny Márie z roku 1739, rokokový bočný oltár sv. Petra z roku 1767, bočný oltár sv. Pavla, renesančná kazateľnica z roku 1623, obraz Panny Márie Pomocnice z roku 1946, renesančný náhrobok Františka I. Révaia (zomrel v roku 1553), cyklus reliéfov Krížovej cesty, z rokov 1947 – 1949 od Fraňa Štefunka (14 reliéfov z patinovanej sadry), barokový paramentár(mohutný členitý úložný nábytok), neskoro renesančné mortuárium Pavla Révaia z roku 1637 (pamätný pohrebný štít), renesančné súsošie Pieta, ranogotické sanktuárium s mrežou, železné dvere plátové s kovaním (pôvodne gotické, z druhej polovice 13. storočia).

 

Text:   PhDr. Milan Gonda
Aktuálne fotografie pamiatok daroval Mgr. Ján Farský
Historické fotografie poskytol Ing. Vladimír Bullo

Galéria fotiek:

Galéria historických fotiek:

kontakt

Oblastná organizácia cestovného ruchu Turiec
Námestie S. H. Vajanského 1
036 49  Martin

Tel.: +421 915 551 377

Web: www.turiec.org

Email: kancelaria@turiec.org