Evanjelický a. v. kostol.
Budova je čiastočne prístupná verejnosti.
Aj v Martine boli od 16. storočia obyvatelia, ktorí sa hlásili k evanjelickému vierovyznaniu, hoci tu nemali svoj kostol. Využívali artikulárny kostol v Necpaloch. Po prijatí toleračného patentu sa martinskí evanjelici rozhodli žiadať povolenie na stavbu božieho chrámu. Dostali ho v novembri 1783 a 1. mája 1784 bol položený jeho základný kameň. Jednoduchú budovu tolerančného kostola bez veže postavili v podstate za jeden necelý rok – už 11. novembra 1874 bol kostol vysvätený. Samozrejme, že ako svätostánok si treba predstaviť to najjednoduchšie, čo sa len dá. Keď bol zmenený zákon o stavbe toleračných kostolov a bolo dovolené stavať ich aj s vežami pre zvony, zažiadali si o to aj Martinčania. Povolenie dostali, a tak v roku 1791 pristavili aj drevenú vežu, ktorá vydržala do roku 1852. V máji 1885 začali stavať murovanú vežu, ktorú mali v septembri hotovú.
Komplexnú prestavbu kostola a veže zrealizovali o 10 rokov neskôr.Staviteľom bol Samuel Petrikovich z Radvane. Kostol podstatne zmenil svoj vzhľad. Boli nadmurované steny, zväčšené okná, priestor bol nanovo zaklenutý, bola pristavaná sakristia a do výšky zväčšená veža.Na vstupnej fasáde, ale aj na celom exteriéri budovy je uplatnených veľké množstvo ozdobných prvkov, ktoré sú v harmonickom súlade. Vo vnútri je trojramenná empora podoprená stĺpmi, novoklasicistický oltár a kazateľnica. V roku 1896 si zaopatrili organ, z ktorého počas vojny zrekvirovali píšťaly, preto bolo nutné v roku 1923 zakúpiť nový, ktorý už bol na elektrický pohon.Vonkajšok kostola dostal jednotný vzhľad novorománskom štýle. Potom sa už na ňom neudiali žiadne podstatné zmeny okrem základnej údržby a nevyhnutných opráv.
Memorandové námestie
Súčasné Memorandové námestie vytyčujú objekty patriace evanjelickej cirkvi. Sú to evanjelická fara, evanjelický zborový dom, budova prvého slovenského gymnázia, evanjelický kostol a biblická škola.
Námestie je pomenované podľa významnej historickej udalosti – 6. a 7. júla 1861 sa tu zišli poprední predstavitelia slovenského národného hnutia a pred päťtisícovým zhromaždením prerokovali a vyhlásili slovenský politický program. (Treba zdôrazniť, že v tom čase mal celý Turčiansky Sv. Martin asi 1800 obyvateľov.) Prijali ho ako Memorandum slovenského národa. Žiadali ním vládu o uznanie slovenského národa a jeho práv, ktoré neskôr slovenská delegácia predložila vo Viedni panovníkovi. Na krátku dobu si vydobyli, že mohli používať slovenčinu ako úradný a vyučovací jazyk, boli založené tri slovenské gymnázia a na tisíce výročie príchodu vierozvestcov sv. Cyrila a Metóda na naše územie bola v roku 1863 založená v Martine celonárodná kultúrna inštitúcia Matica slovenská.
Slávnu udalosť pripomína veľkorozmerná bronzová reliéfna plastika od Jána Koniareka na severnej stene fary.
Budovu fary postavili v rokoch 1931 – 1932 na mieste starej fary z roku 1786. Zrealizovali ju v štýle umiernenej regionálnej moderny. Zaujímavými architektonickými prvkami na nej sú reprezentačné schodisko a spoločenská sála s kazetovým stropom a vysokými oknami.
Evanjelický zborový dom bol postavený v rokoch 1941 – 1942 a mal slúžiť širším aktivitám cirkevníkov. Na to si nechali v dome zriadiť veľkú sieň s javiskom a galériou. Menšia sieň mala podľa projektu slúžiť pre bábkové divadlo. V budove bol umiestnený aj cirkevný archív. Okrem toho tu boli sklady, pivnice a garáž.
Pri evanjelickom kostole bola postavená evanjelická ľudová škola už v roku 1784. V roku 1902 ju zbúrali a postavili novú cirkevnú školu. Aj v súčasnosti slúži školským účelom ako Biblická škola. V posledných desaťročiach prešla dvoma rozsiahlymi rekonštrukciami. Druhá prebiehala v rokoch 2000 – 2005 a vznikli veľmi pekné priestory. Neinformovaného návštevníka, ktorý prvýkrát vstupuje do tejto budovy, prekvapí, až šokuje, že vo vnútri sa nachádza veľká sieň s vysokým stropom, ktorá vyvoláva dojem chrámovej lode. Tento efekt zvyšuje aj výzdoba na čelnej stene tejto siene. Priestor vznikol prekrytím malého nádvoria, ktoré kedysi obkolesovala budovu.Pri rekonštrukcii škola získala nové moderné priestory v podkroví. Aj keď ide o moderne zariadený objekt, vonkajšie fasády s pôvodnou novoklasicistickou výzdobou jej dodávajú historický charakter.
Dôležitou súčasťou Memorandového námestia sú lipy. Žiaľ tie pôvodné, pamätné, pod ktorými v lete 1861 šumel a jasal veľký dav nadšených slovenských vlastencov museli odstrániť pre zlý zdravotný stav stromov. Klátiky z ich kmeňa sú uložené v Matici slovenskej ako relikvie. Na námestí teraz rastú ich „repliky“. Ľudia si už ani poriadne neuvedomujú význam tohto miesta, no v horúcom lete v duchu chvália lipy za ich chládok.
Text: PhDr. Milan Gonda
Aktuálne fotografie pamiatok daroval Mgr. Ján Farský
Historické fotografie poskytol Ing. Vladimír Bullo
