Jar na Vyšehrade – článok

Text a fotografie: Ján Farský

Nad obcou Jasenovo sa do výšky 829 m n.m. týči vrch Vyšehrad. Napriek tomu, že je dobre viditeľný z veľkej časti Turca, nepatrí k najnavštevovanejším. A pritom je to miesto s nádhernými výhľadmi na Turčiansku kotlinu, Veľkú Fatru, Hornonitrie a zároveň lokalita s dlhou, slávnou históriou. V kvalitnej publikácii „TURIEC – prechádzka časom“ od Jána Januša sa o dejinách, ktoré sa k tomuto vrchu viažu, dočítame:

Výhľad z brala na Turiec
Výhľad z brala na Turiec

„Počas Veľkej Moravy sa budovali hradiská na strategicky dôležitých bodoch a boli súčasťou plánovaného pevnostného systému. Je zaujímavé, že Turiec nimi priamo oplýva a má v tomto smere jednu z najhustejších sietí na Slovensku. Mali predovšetkým obranno – vojenskú funkciu, no Vyšehrad, ktorý bol centrálnym opevneným bodom v Turci, mal za Mojmírovcov predovšetkým hospodársko – administratívny a kontrolný charakter vyplývajúci z jeho polohy na Jantárovej ceste. Ale ako centrum širokého hradného obvodu sa v čase nebezpečenstva stával aj útočiskom pre ľudí z okolia. O jeho význame svedčí fakt, že arabský geograf Ibn Roseth, opisujúc protimaďarské opevnené miesta nad Dunajom v 10. storočí, menuje medzi tridsiatimi hradmi aj Vyšehrad.

Vrcholová plošina Vyšehradu
Vrcholová plošina Vyšehradu

Hradisko, obývané prakticky nepretržite od doby bronzovej, je na južnej a východnej strane ohraničené strmými skalami, no aj zo západnej strany je na celkovú plochu 455 árov ťažký prístup. Vchod bol zo severnej strany, kde viedla i cesta, ale i tá bola len pre peších. Hrad svojím rozsahom dokumentuje, že nebol vystavaný pre jednu rodinu, ale menší kmeň alebo sociálnu spoločnosť. Areál je sústavou valov rozčlenený na štyri samostatné časti, ktoré boli v jednotlivých obdobiach rôzne intenzívne využívané. Na vrchole stál asi drevený veľmožský hrádok, vnútri viedli kamenné cesty a zásobovanie pitnou vodou obstarávali pramene po svahom.“

V publikácii sa dozviete oveľa viac. Aj o tom, že Vyšehrad, ktorý pomaly strácal svoje bývalé politicko – mocenské postavenie, vládol Turcu až do príchodu Uhrov. A hoci život na ňom pokračoval ešte niekoľko storočí, potom už nedosiahol svoj bývalý lesk a slávu.

Detail jednej z tabúľ náučného chodníka
Detail jednej z tabúľ náučného chodníka

Vrch Vyšehrad je najvyšším v strednej časti pohoria Žiar. Je pôsobivou prírodnou lokalitou a Národnou prírodnou rezerváciou. Tá je vyhlásená na ochranu vápencového masívu v pohorí Žiar s lesostepnou vegetáciou a zriedkavými druhmi hmyzu na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.  Výstup na vrch môžete začať po červenej turistickej značke z Vyšehradského sedla, kde je i parkovisko. Ak sa tam vyberiete v jarnom období už po pár minútach sa vám otvoria ohromné výhľady na horný Turiec vyzdobený kvitnúcimi kríkmi a stromami s Veľkou Fatrou v pozadí. Čarovná jarná výzdoba vás bude sprevádzať až na vrchol. Zo sedla je to približne 1,5 kilometra. Prechádzka je vhodná aj pre rodiny s deťmi. Cestou po červenej značke smerom k vrcholu istotne narazíte na infotabule. Tie predstavujú zaujímavé spestrenie tejto krátkej túry.  Náučný chodník s dĺžkou trasy 1,3 km bol otvorený v roku 1982, v roku 1995 bola zabezpečená výmena informačných panelov. Na trase je 6 zastávok s informačnými tabuľami. Terén je nenáročný až stredne náročný a trasa je prírodovedne, historicky a archeologicky zameraná.

Vyšehrad je miestom, kde sa spája radosť z prírody s objavovaním najstaršej slovanskej minulosti. Vrcholová plošina je jedným z miest na ktorom by tiež mohla byť osadená jedna z lavičiek Turca. Možno aj s motívom pripomínajúcim jedinečný význam tohto miesta v dejinách nášho regiónu.

Jarný vrchol Vyšehradu
Jarný vrchol Vyšehradu

kontakt

Oblastná organizácia cestovného ruchu Turiec
Námestie S. H. Vajanského 1
036 49  Martin

Tel.: +421 915 551 377

Web: www.turiec.org

Email: kancelaria@turiec.org