Cestou života

Výstava, ktorá je venovaná životným osudom nášho velikána Pavla Országha Hviezdoslava (1849 – 1921)

„Inšpiráciou pri hľadaní názvu výstavy aj celej jej koncepcie bola báseň Pavla Országha Hviezdoslava „Cestou života“. Predstavujeme teda jeho cesty života – od narodenia, cez štúdia, advokátsku prácu, cestu k láske, literatúre a prekladateľstvu až po poslednú cestu odkiaľ už niet návratu,“ hovorí kurátorka výstavy Adriana Brázdová. Dôslednejšie sa výstava zameriava na Hviezdoslavovu cestu do Martina a jeho vzťah k tomuto mestu. Návštevníci výstavy sa však budú môcť zoznámiť aj s portrétnym stvárnením nášho velikána a ilustráciami jeho diel od významných slovenských ilustrátorov.

Súčasťou sú aj filatelistické a numizmatické materiály, ktoré vyšli pri príležitosti výročia jeho narodenia alebo úmrtia. „Veľmi cennými exponátmi sú neozvučené audiovizuálne dokumenty z fondu Literárneho múzea, ktoré boli natočené v rokoch 1918 a 1921, kedy bola kinematografia ešte v plienkach. Ak by som to tak ľudsky mohla povedať – Hviezdoslav nám tu ožíva a prestáva byť pre nás len akýsi statický muž z fotografií,“ doplnila kurátorka Brázdová. Prvým neozvučeným dokumentom je zostrih z osláv 50. výročia založenia Národného divadla v Prahe, ktorých sa v roku 1918 zúčastnila aj slovenská delegácia na čele s básnikom. Film vyrobili Bratia Deglovci. Druhý dokumentárny krátky film vyrobil Tatrafilm v roku 1921 a zobrazuje básnika v staršom veku, ako sedí v miestnosti pri okne. Ide o neozvučený, čiernobiely niekoľkosekundový šot, ktorého autorom je Cyril Kašpar. Vznikol krátko pred jeho smrťou, pretože Pavol Országh zomrel 6. novembra 1921. Zaujímavým exponátom je pamätník Drahotíny Križkovej z roku 1888, v ktorom sú podpisy a venovania mnohých významných osobností, napríklad Martina Braxatorisa Sládkoviča, Petra Pavla Zgútha Vrbického, Eleny Maróthy Šoltésovej, ale i Pavla Országha Hviezdoslava a jeho manželky Ilony z 5. augusta 1894.

Pútavé sú aj recitácie diel Pavla Országha Hviezdoslava počas Slovesných jarí konaných v Martine, či v rozhlasovom vysielaní. Vo výstave sú použité fotografie, rukopisy a korešpondencia z Literárneho archívu Slovenskej národnej knižnice, fotografie zo Zbierky fotodokumentačného materiálu Archívu Matice slovenskej, fotografie z Literárnej expozície Oravského múzea P. O. Hviezdoslava v Dolnom Kubíne, múzejné zbierky z Literárneho múzea a knihy z fondu Slovenskej národnej knižnice.