Kultúrne pamiatky

Obchodná akadémia

obchodna akademia
Budova bola postavená v roku 1885 ako Turčianskosvätomartinská maďarská kráľovská štátna stredná škola. V čase slovenského národného povstania boli v tejto budove ubytovaní československí, sovietsky, francúzsky a iný partizáni. V rokoch 1919 – 1920 sa škola začala meniť na Obchodnú akadémiu, ktorá bola po Martinskom gymnáziu druhou významnou školou v meste.

Štefánikov ústav

Roku 1922 podľa návrhov architektov Dušana Jurkoviča a Jana Pacla začali v Martine stavať budovu Ústavu M. R. Štefánika, ktorú otvorili v roku 1926. Na je výstavbu prispeli aj americkí Slováci. V ňom umiestnili Župný ústav pre vzdelávanie učiteliek ženských odborných škôl a Župnú dvojročnú školu pre sociálnozdravotnú starostlivosť. Ich absolventky mali pracovať v nemocniciach, poisťovniach, detských zdravotných staniciach i v Červenom kríži. Do roku 2004 mala v budove sídlo stredná zdravotná škola.

Budova Mestskej sporiteľne

Budova Mestskej sporiteľne
Táto budova bola postavená v roku 1936 podľa projektu bratislavského architekta Emila Belluša. Budova je zdobená reliéfmi znázorňujúcimi scény z roľníckych a robotníckych prác podľa kresieb národného umelca Fraňa Štefunku. V súčasnosti tu sídli Všeobecná úverová banka, a. s.

Budova Roľníckej vzájomnej pokladnice

Budova Roľníckej vzájomnej pokladnice
Roľnícka vzájomná pokladnica mala za cieľ podporovať poľnohospodárske podnikanie a jej sídelná budova bola postavená v rokoch 1939 - 1940. Na čelnej fasáde je zdobená zaujímavým grafitom od národného umelca Martina Benku. Pred budovou na námestí sa nachádza súsošie od akademického sochára Fraňa Štefunku - Jánošíkova družina.

Budova Tatra banky a Pamätník padlých v 1. svetovej vojne

Budova Tatra banky
Jednou z najkrajších pamiatok Martina je budova historickej Tatra banky projektovaná slovenským architektom M. M. Harmincom. Historická Tatra banka (pôvodný názov Hornouhorská banka Tatra) vznikla v druhej polovici 19. storočia a bola najväčšou a najvýznamnejšou slovenskou bankou v Uhorsku. Budova sa ale do histórie zapísala aj inak. Práve v nej totiž došlo 30. októbra 1918 k prijatiu Deklarácie slovenského národa - Martinská deklarácia.

Mudroňovský dom

Mudroňovský dom
Národnou kultúrnou pamiatkou v centre mesta je i Mudroňovský dom s reprezentačným a novoklasicistickým priečelím postavený v roku 1882 ako obytný dom rodiny Mudroňovcov a Halašovcov. V rokoch 1883 - 1906 tu sídlila redakcia Národných Novín, ktorých prvé číslo vyšlo v Martine 13. marca 1870.

Ateliér Martina Benku

Múzeum Martina Benku
V tejto budove žil a pracoval národný umelec, maliar, grafik, ilustrátor Martin Benka. V súčasnosti sa tu nachádza múzeum, ktoré prezentuje  jeho diela, ale i autentické priestory jeho bytu a ateliéru. Múzeum bolo sprístupnené v roku 1973 v dome, kde umelec od roku 1958 až takmer do sklonku života žil a tvoril. Výstavná expozícia je prístupná i verejnosti.

Pamätný dom Jozefa Škultétyho

Jozef Škultéty – narodil sa v roku 1853 v Potoku a zomrel v roku 1948 v Martine. Prozaik, literárny historik a kritik, jazykovedec, publicista, redaktor. V Martine pôsobil od roku 1879 najmä ako redaktor Národných novín, Slovenských pohľadov a iných periodík. Ako správca Matice slovenskej (1919 – 1940) sa mimoriadne zaslúžil o rozvoj slovenskej kultúry, autor kníh a početných štúdií zo slovenských národných dejín, prekladateľ z ruštiny.

Pamätný Beňuškov dom

Trojpodlažný dom s asymetricky umiestneným prejazdom, vedľa prejazdu je schodište. Na poschodiach sú na dvornej fasáde pavlače. Tento dom slúžil ako provizórne sídlo Matice slovenskej pokiaľ ešte nebola postavená prvá budova MS.

Pamätný dom Jozefa Gašparíka

V Martine vznikla roku 1889 tlačiareň (v poradí tretia), ktorá patrila kníhkupcovi a nakladateľovi Jozefovi Gašparíkovi. Viedol ju a pracoval v nej sám majiteľ, inak vyučený tlačiar s malým počtom pomocníkov. Tlačili sa tu rôzne tlačivá a vyhlášky, drobné tlače, ale aj knižné publikácie, najmä ľudové knihy vydávané vlastným nákladom majiteľa, ktorý týmto spôsobom vykonával záslužnú činnosť pre národ.