Kultúrne pamiatky

Hrady

hrady v regióne Turiec
Po histórii môžete v Turci pátrať na troch niekdajších hradoch. Hradné múry kráľovského sklabinského hradu z 13. stor. stoja v predhorí Veľkej Fatry, s jeho históriou sa oboznámite v priľahlom múzeu. Znievsky hrad na skalnatom vrcholci v nadmorskej výške 985 m je najstarším známym hradom v Turci a najvyššie položeným hradom na Slovensku. Blatnický hrad nájdete za obcou Blatnica v Gaderskej doline, v oblasti národného parku Veľká Fatra.

Župný dom

Bývalý Župný dom
Objekt bývalého Župného domu postavený okolo roku 1740 je najstaršou zachovanou verejnou budovou mesta Martin a Turca zároveň. V roku 1983 sa Župný dom stal sídlom Turčianskej galérie. Budova bola pôvodne jednoposchodová, len neskôr nadstavili aj druhé poschodie a upravili jej fasádu v klasickom slohu.

Memorandovo námestie

Memorandovo námestie
"Tu sa zišli 6. a 7. júna 1861 slovenskí vlastenci, štúrovci a spisovatelia, aby pre slovenský ľud vymohli rovnoprávnosť jazykovú, kultúrnu a národnú, ktorú žiadali v memorande." Tento nápis na bronzovej pamätnej tabuli vystihuje poslanie zhromaždenia slovenského národa, ktoré sa v roku 1861 konalo práve na tomto námestí. Bolo tu podpísané Memorandum národa slovenského, významný dokument, ktorý obsahoval prvý ucelený program samostatnej slovenskej politiky.
 

Budovy Matice slovenskej

Druhá budova Matice slovenskej
Matica slovenská (MS) bola založená v roku 1863 s pôvodným zámerom založenia slovenského kultúrneho spolku. Prvá budova MS bola slávnostne otvorená v roku 1865 a v súčasnosti v nej sídli Literárne múzeum Slovenskej národnej knižnice. Druhá budova MS bola postavená v rokoch 1925 - 1926 podľa architekta J. Palkoviča. V tretej budove MS dnes sídli Slovenská národná knižnica a je najstaršou, najväčšou a najvýznamnejšou národnou a vedeckou knižnicou na Slovensku.

Národný dom

Národný dom
Budova bola postavená v roku 1888 podľa projektu arch. Blažeja Bullu. Národný dom hneď od začiatku využíval Slovenský spevokol. Tiež sa tu nachádzali hostinské miestnosti a Kasíno. V Národnom dome boli najprv umiestnené zbierky Muzeálnej slovenskej spoločnosti, neskôr tam boli úradovne martinských spolkov. Dnes je budova Národného domu sídlom Slovenského komorného divadla.

Národný cintorín

Národný cintorín
Národný cintorín, národná kultúrna pamiatka, bol založený na začiatku 19. storočia, ale celonárodný význam získal v 2. polovici 19. storočia, v období, keď sa Martin stal neoficiálnym hlavným mestom Slovenska. Na cintoríne sú hroby a umelecky cenné náhrobné objekty vyše 300 významných osobností slovenského kultúrneho, vedeckého a národného života.

Budovy Slovenského národného múzea

Slovenské národné múzeum
Slovenské národné múzeum v Martine (ďalej SNM) patrí k najvýznamnejším kultúrnym inštitúciám na území Slovenskej republiky. Predovšetkým zásluhou Andreja Kmeťa bola v apríli 1893 založená Muzeálna slovenská spoločnosť, ktorej centrálnym a programovým cieľom bolo práve vytvorenie národného múzea. Od svojho začiatku získavalo zbierky vlastivedného aj prírodovedného charakteru z celého územia Slovenska.

Rímskokatolícky Kostol Sv. Martina

Kostol sv. Martina je jednou z najstarších stavieb v meste. Bol postavený v druhej polovici 13. storočia a dodnes sa na stenách zachovali pôvodné fresky zo 14. storočia. Patrónom kostola je Sv. Martin Tourský, podľa ktorého bolo pomenované aj mesto. Kostol viackrát vyhorel a v 20. storočí bol rekonštruovaný. Nachádzajú sa tu umelecké diela, ako napr. Pieta od sochára, národného umelca Fraňa Štefunku či obraz Bohorodičky od národného umelca Martina Benku. V kostole je tiež hrobka rodiny Révaiovcov.

Evanjelický kostol

Stavba veže pochádza z dvoch stavebných etáp (1885 a 1895 r.), pričom bola pozmenená pôvodná koncepcia neskoroklasicistická s romantizujúcimi prvkami a veža bola dokončená na spôsob polygonálnej neogotickej veže s trojhrannými štítkami a vysokým ihlancom.

Pamätný dom J. C. Hronského

Dom si postavil J. C. Hronský, správca Matice slovenskej v štyridsiatych rokoch 20. storočia. Pod jeho vedením si Matica slovenská vybudovala hospodársky základ na svoju činnosť - veľké vydavateľstvo, modernú tlačiareň ktorá tlačila aj peniaze, zasielateľskú službu kníh pre slovenské knižnice i zahraničia, divadelné dielne, šatnice a iné. Počas SNP J. C. Hronský zabezpečoval nerušený chod Matice slovenskej.